Poems

Nevinná hra

8. listopadu 2008 v 20:41 | Lheertein

Na úbočí východu,
Usmejú sa nebesá.
Pre tmu je čas odchodu.
Slnko lúčmi zaplesá -
Po dlhom čase zlatý šat.



Krajina je skrehnutá,
Baží po každom lúči.
Stavia jej však sneh putá,
Mráz a krehkosť ju mučí.



Ale Slnko nečakane,
Zalieva ju teplom.
Tak chlad so smútkom vyľakane,
Vyhnaný sú svetlom.



Zem sa slastne nadýchne,
Zavrie oči - tancuje.
Vo večnosť verí, no chybne,
Dolinu mráz drancuje...



Iba keď Slnko klesne západne,
Ostane stáť zmätene.
Na Zem znovu sneh padne.
A zlato na milovanom vretene,
Odchádza, bez rozlúčky, v diaľ...













Sklenený svet

5. dubna 2008 v 16:14 | Lheertein
V sklenenom svete,
Vo svete skál chladných,
Kráčať len Vy viete...
Ja mysliac na Tých,
Čo v dnešnej vojne padli,
Sledujem ľudstva úpadok...

Dážď minulosti

2. dubna 2008 v 15:36 | Lheertein
Vo vodnej spraši stojím,
Dážď kropí dlhé vlasy.
On, kraľujúci nad srdcom mojím,
Lámajúci vodné klasy,
Z diali prichádza objať oddanú.
Prudko jazdiac po nebi,
Dunivý hrom šíri.
Živí budúce ľudstva chleby,
Zatiaľ čo na zemou letia chýri:
Úrodu požehnáva ničivý Thor.

Rozcestník_Poems

21. července 2007 v 15:55 | Lheertein
 
 

Reklama