Listopad 2008

Nevinná hra

8. listopadu 2008 v 20:41 | Lheertein |  Poems

Na úbočí východu,
Usmejú sa nebesá.
Pre tmu je čas odchodu.
Slnko lúčmi zaplesá -
Po dlhom čase zlatý šat.



Krajina je skrehnutá,
Baží po každom lúči.
Stavia jej však sneh putá,
Mráz a krehkosť ju mučí.



Ale Slnko nečakane,
Zalieva ju teplom.
Tak chlad so smútkom vyľakane,
Vyhnaný sú svetlom.



Zem sa slastne nadýchne,
Zavrie oči - tancuje.
Vo večnosť verí, no chybne,
Dolinu mráz drancuje...



Iba keď Slnko klesne západne,
Ostane stáť zmätene.
Na Zem znovu sneh padne.
A zlato na milovanom vretene,
Odchádza, bez rozlúčky, v diaľ...