Pohanstvo

7. dubna 2008 v 16:39 | Lheertein |  My Writtings
Ásatrú, Odinismus, Skertrú, Vanatrú. To všetko sú názvy pre pohanské náboženstvo severu. Znamenajú: Ása - bohovia, Trú - pravda prísľub. Voľne to teda môžeme preložiť ako vernosť Bohom.
Samotné náboženstvo je omnoho staršie ako kresťanstvo, islam, alebo budhizmus. Význam spočíva hlavne v návrate k tradíciám severnej Európy, aká tu bola pred príchodom kresťanstva.
Mnoho ľudí pod pojmom "pohan" chápe ateistu, človeka bez akejkoľvek viery, čo je však milná predstava. Pre objasnenie a vysvetlenie pohanstva ako takého sa musíme pozrieť ďaleko do minulosti - až k počiatkom ľudskej inteligencie.

Praveký človek v prvotnopospolnej spoločnosti bol obklopovaný množstvom javov a úkazov, ktoré si nevedel vysvetliť. Videl ničivú silu bleskov a ohňa, povodní a zemetrasení, pozoroval cyklické deje v prírode a naučil sa ich využívať - časom pochopil význam zeme a začal ju obrábať, zisťoval, čo úrode prospieva a čo jej škodí. Človek bol na prírode absolútne závislý, nemal a nepoznal nič, čím by ju dokázal nahradiť - a preto ju začal milovať, vážiť si ju a uctievať. Láska k veciam a k cudzím javom mu však pripadala neprirodzená, siahol preto k veľmi jednoduchej a účinnej pomôcke - všetko, čo uctieval, začal personifikovať. Tento moment, pochopiteľne neurčitého času v minulosti, sa stal základom náboženstva ako takého.
Človek teda začal veriť v bohov - v nadprirodzené bytosti, ktoré si prirodzene predstavoval ako sebe podobné; všetky mocné sily prírody mali svoju božskú podobu, zrodili sa tak bohovia blesku, ohňa, vody, zeme, Slnka, Mesiaca... Tieto prvé náboženstvá vznikali na nespočetných miestach, súčasne aj dlho po sebe, bola nimi ovplyvnená kultúra, no na druhej strane zase mnohé udalosti ľudí menili náboženstvo - preto vznikali rôzne mýty a legendy o hrdinských činoch bohov i ľudí, o stvorení vecí i človeka samotného. Náboženstvo čoraz viac ovplyvňovalo bežný svet, až sa stalo jeho neoddeliteľnou súčasťou - no bol to proces úplne prirodzený, akceptovaný a nenásilný. Hlavným dôvodom tejto prirodzenosti bola práve spomínaná úzka previazanosť náboženstva a bežného života - ľudia neoddeľovali tieto dva svety.
Je zaujímavé, že napriek veľmi odlišnej mytológii mnohých európskych národov, stretávame sa tu v niektorých bodoch s neuveriteľnou podobnosťou, ba až identitou. Takmer všetky národy v Európe uznávali ako najvyššieho boha, boha blesku - v Grécku to bol Zeus, ktorého Rimania neskôr premenovali na Jupitera, u Slovanov stál vždy na čele panteónu Perún, germánske kmene uctievali (aj keď nie na najvyššej priečke) Thora. U Germánov a Slovanov je navyše boh hromu zobrazovaný so sekerou, symbolom božskej moci. Je pochopiteľné, že jednotlivé mytológie sa navzájom ovplyvňovali vždy pri vzájomnom kontakte národov a kmeňov - je dokonca dokázané, že slovanská mytológia je ovplyvnená iránskou, takisto u Slovanov je doložená viera v Amazonky a obolus (minca, ktorá sa dáva mŕtvemu do ruky na jeho poslednú cestu) - tieto zvyky sú nám známe skôr z gréckej mytológie.
Tak ako bol človek na bohoch (teda prírode) závislý a uctieval ich, rozvíjali sa aj jeho rituály. Vychádzali z viery, že podobné veci majú podobné účinky. Keď si chcel človek zaistiť úspech pri love, najprv si takýto lov "zinscenoval" - použil vypchaté zviera a doslova "zahral" celú scénu lovu, jeho priebeh aj zdarný koniec, rituálne tak dávajúc bohom najavo, ako si budúcnosť predstavuje. Ešte v stredoveku existoval neškodný pohanský rituál, kedy ľudia po zasiatí obilia vyskakovali do výšky, dávajúc tak najavo svoje želanie, ako vysoké má obilie vyrásť.
Pre zachovanie rodu, okrem obživy bola veľmi dôležitá plodnosť. Dostala sa do náboženstva súčasne s prírodnými javmi. Žena v úlohe matky bola uctievaná od nepamäti. Pohania nikdy nechápali ženu, plodnosť ani pohlavný styk ako niečo negatívne - práve naopak. Svedčia o tom napríklad archeologické nálezy rôznych sošiek.
Ďalším dôležitom javom v pohanstve je pohlavný dualizmus. Tak ako je dôležitý muž, je dôležitá aj žena, jedno bez druhého nemôže existovať, nemôže vzniknúť. Muž bol aktívny v zime, keď bola zem pod snehom a bolo treba loviť, žena mala svoju úlohu v lete na poli pri úrode, preto sa teplá časť roku chápe ako ženská. Veľké zastúpenie žien nachádzame v gréckom, rímskom a aj egyptskom náboženstve, u Slovanov je archeologicky dokázaná len bohyňa zeme Mokoš, avšak jej veľký význam je zjavný.
Dualizmus nachádzame v pohanstve mnohokrát. Je preň prirodzené chápanie sveta ako niečoho, čo potrebuje rovnováhu, muža aj ženu, leto aj zimu, oheň i vodu, pričom vždy sú obe zložky uctievané rovnako, bez toho, aby jedna bola podceňovaná.
A ako zhrnúť aspoň takýto maličký úvod k pohanstvu do pár viet? Pohanstvo je náboženstvo prírody, o ktorej dokonalosti sa presviedčame na každom kroku. Ľudstvo vždy žilo len vďaka prírode a pohania si to už oddávna uvedomovali, preto prírodu v podobe bohov uctievali už v praveku. Príroda je večná a kiež by bola večná aj ľudská vďaka za všetko, čo nám dáva.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lioljundi Lioljundi | Web | 24. května 2008 v 13:53 | Reagovat

Krásny článok

2 BARNETT23SOCORRO BARNETT23SOCORRO | E-mail | Web | 11. prosince 2011 v 10:25 | Reagovat

It's well known that cash makes us free. But how to act if somebody doesn't have money? The one way is to get the <a href="http://goodfinance-blog.com/topics/personal-loans">personal loans</a> or consolidation loan.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama