Sobota na Roháčke

25. února 2008 v 19:39 | Lheertein |  My Writtings
Bol piatok večer, a ja si spokojne sedím za počítačom. Lúčim sa s kamarátkou Denisou, ktorá práve opúšťa ICQ a chystá sa na prijať objatie dnes výnimočne rušného mesta Liptovský Mikuláš.
Prichádza môj otec na víkend domov z Bratislavy, a keďže sa dnes nikam nechystám, spravím tak zajtra. Áno v sobotu pôjdem tam, kde ma to najviac láka. Preč z centra Mikuláša, kde bývam.

Roháčku by som asi nemohla nazvať vrchom, to nie, ale ani kopcom, to by som jej krivdila. Povedzme, že je to vŕšok predeľujúci dve susedné dedinky asi 3 km vzdialené od mesta. Iľanovo a Ploštín. Z Iľanovskej strany na Roháčku dohliada väčšia sestra Poludnica (1549m.n.m.), z Ploštínskej zase vzdialenejšie Chočské vrchy (Choč 1611m.n.m.).
Keďže otec je turista, s potešením súhlasil, že absolvujeme mnou vymyslenú mini-túru. Ráno sme sa zobudili do upršaného dňa, no to nás nemohlo odradiť. Navliekli sme si bundy, nohavice a poriadne topánky a už sme si vykračovali po starými slivkami lemovanej ceste do dedinky Ploštín. Počasie sa umúdrilo a prestalo pršať. Nahé stromy nám začali mávať na pozdrav pod tlakom severného vetru. Ten sa s potešením bavil tým, že mi fúkal vlasy do očí, takže ani neviem ako a už som stúpala do svahu Roháčky. Severáčik ma zabával natoľko, že som si nestihla všimnúť downhillový mostík pred sebou a už som sa ocitla prevesená rovno cez neho. Z chuti som si ponadávala, zbalila vlasy do kapucne a stúpala ďalej. Urazený vietor odletel štekliť mladý ihličnatý stromček na úpätí starého kameňolomu vo vŕšku. Tu sa už dávno nič neťaží, všetko je nádherne zarastené trsmi tráv, štverajúcimi sa po studených skalách lomu. Na chvíľu zastanem a pokochám sa dokonalosťou obrazu, ktorý sa mi naskytol.
Po pár minútach sa dostávam na lúčnu cestíčku, na ktorej sa začali vyskytovať fliačiky zľadovateného snehu. Svojou nepoškvrnenou bielou kontrastujú s tmavým blatom chodníka. Vždy musí existovať biela a čierna. Nevinnosť a hriech. Láska a nenávisť. Len tak je to správne. Vždy sa nakoniec aj tak všetko vyváži. Ak by sa tak nestalo, svet by sa uchýlil k svojej podstate a začal by sa vyvíjať od začiatku.
Cesta začína stúpať strmšie. Zamyslene vychádzam na pomerne rozľahlý prírodný balkón. Z tohto miesta vidieť prevažne červené strechy Liptovského Mikuláša, rozčerenú hladinu Liptovskej Mary, ako aj zhrbeného starčeka Kriváňa, oddychujúc medzi svojimi bratmi. Očami letím nad riečkou vytesanou dolinou medzi Poludnicou a Roháčkou začínajúcimi vrchmi. Je zaliata v tmavozelenom tieni, skrývajúc tichú a zároveň tak hlučnú zádumčivosť stromov.
Na vrchol mám už len pár výškových metrov. Pred cestou sa posilním citrónmi severu. Šípkový krík sa mi za to odmení poriadnym škrabancom. Dobre, dobre, nechám už tvoje plody. No krík akoby na pomstu, zachytí mi ešte na rozlúčku svojimi tŕňmi vetrovku. Ďakujem. Nabudúce ťa obídem.
Cez prekrásnu húštinku sa dostávam strmými chodníčkami k vrcholu dnešnej túry. Tak, ako každý zdolaný vrch, aj Roháčka odhalí svoju nádheru v plnej sile. Mohutné skaly zapletené v zlatých závojoch slnka pokojne odpočívajú a strážia chotár s ovečkami dole v dolinke. Nemo pozorujú dlhé polia rozvešané po kopcoch naokolo.
Posadím sa na ich chrbty a spolu obdivujeme krásu, silu prírody, ktorú človek nikdy neskrotí. Jediné, čo môže urobiť, je snažiť sa zachytiť jej nádheru.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Argonna Argonna | Web | 2. března 2008 v 12:58 | Reagovat

wow tak toto si napísala naozaj profi. sa mi to páči aj tam bohate opisuješ okolie mikuláša a cestu, aj si tam dala prvky úvahy a aj je to okorenené vtipom! ešte napiš dačo :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama